Veltlínske zelené

Stručná charakteristika

Pôvod: Rakúsko

Šľachtenie: Tramín x Červenošičiak

Farba: Zlatožltá

Vôňa: Domáce ovocie, mandľová aróma, lipový kvet, špargľa, zelený hrášok

Cukornatosť muštu: 17 °NM

Obsah kyselín: 7,5 – 8,5 g.l-1



Iné jazyky

Slovenská republika: Veltlín, Zelený muškátel, Zelenák
Česká republika: Ryvola bílá, Tarant bílý
Francúzsko: Valteliner vert, Valteliner blanc
Nemecko, Rakúsko: Weisser Veltliner, Grüner Veltliner, Weisser Reiflaer, Grüner Muskateller
Taliansko: Ranfol bianco

Pôvod a rozšírenie:

Podľa najnovších genetických analýz sa najviac podobá odrodám Tramín a Červenošičiak. Za pravdepodobnú krajinu pôvodu sa považuje Dolné Rakúsko. Nemožno však vylúčiť ani možnosť, že pochádza zo severného Talianska z údolia Valtelino. Najväčší pestovateľský význam má však v Rakúsku, ktorého je typickou špecialitou a tvorí viac ako 33 % plochy vinohradov. Pestuje sa aj v Nemecku, v krajinách bývalej Juhoslávie a Maďarsku. V ČR patrí k najpestovanejším odrodám. Na Slovensku je najpestovanejšou odrodou a s výsadbami 2766 ha sa na celkovej ploche vinohradov podieľa 18,3 %. Odroda bola zaregistrovaná v roku 1941.

Morfológia:

List: Stredne veľký až veľký, výrazne 5 laločnatý. Čepeľ je päťuholníková alebo okrúhla s neurčito zvlnením povrchom. Stopka listu je stredne dlhá Strapec: Stredne veľký až veľký, v priemere 150 mm dlhý, hustý s krátkou stopkou. Má cylindricko-kónický tvar a pri základe osi najčastejšie tvorí dve krídielká. Bobuľa: Stredne veľká, guľatá, v priemere má 15 mm. Je pravidelná s vypuklými stranami a zaokrúhleným vrcholom, bodkovaná, žltozelenej farby.

Fenológia:

Všetky fenologické fázy prebiehajú v strednom období, hrozno však možno oberať až medzi poslednými odrodami.

Agrobiológia:

Poloha a pôda: Vyhovujú mu slnečné, vzdušné a teplé polohy, neznáša výsušné polohy. Vyžaduje pôdy hlboké, teplé, skôr ľahšie, dobre zásobené živinami a primerane vlhké. Rez a vedenie: Odrode vyhovuje skôr kratší rez, pri ktorom sa kry menej zaťažujú úrodou. Vyhovuje mu stredné aj vysoké vedenie. Kry by sa mali zaťažovať maximálne 6 – 7 plodonosnými očkami na m2. Úroda: Výnosy sa pohybujú v rozmedzí 14 – 21 t.ha-1, pri priemernej cukornatosti 17°NM a obsahu kyselín 7,5 – 8,5 g.l-1 i viac. Súčasným trendom je však kry menej zaťažovať a tým dosiahnuť väčšiu kvalitu hrozna.

Enológia:

Z Veltlínskeho sa produkujú najmä akostné vína. Na našom trhu však sa stretávame i s vysoko kvalitnými vínami vo všetkých prívlastkových kategóriách. Veltlínske zelené je vhodné i na produkciu vín s charakterom svojho ,,terroir“. Hrozno možno spracovávať metódou krátkodobej macerácie. Táto technológia smeruje k zvýrazneniu aromatického charakteru a zabezpečeniu plnosti chuťového dojmu vína. Veltlínske zelené je tiež možné spracovávať technológiou riadeného kvasenia pri nízkej teplote (15 °C) za účelom dosiahnutia sviežich a veľmi dobre pitných vín. Takéto víno je potom vhodné ku konzumácií ako mladé víno. Víno odrody Veltlínske zelená je aromatické, s charakterom domáceho ovocia, mandľovou arómou, tónmi lipového kvetu, špargle a zeleného hrášku. Má veľmi dobrú chuťovú plnosť a pikantnú kyselinku.

Použité zdroje:
PAVLOUŠEK, P., 2007: Encyklopedie révy vinné. Computer Press Brno, 320 str. ISBN: 978-80-251-1704. POSPÍŠILOVA, D., SEKERA, D., RUMAN, T., 2005: Ampelografia Slovenska. Výskumná a šľachtiteľská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 367 str. ISBN: 80-96-9350-9-7 STEVENSON, T., 2002: Nová encyklopédia svetových vín. Ikar Bratislava, 600 str. ISBN: 80-551-0446-8

Značky: